splašky, grcky, hovná, tyčky, šable a ďalšia výzbroj od rytiera

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Také väčšie nezhody... part II.

... A máme tu pokračovanie príbehu

     Pepo vedel, že dnes už by nemal popíjať pivo, aj keď je teplo. Dá si radšej zmrzlinu. A nie hocijakú! Rovno tú so šmolkovou príchuťou. A v jeho hlave to začalo znovu vrieť. Kto vlastne prišiel na takú chuť zmrzliny? Kto je za to zodpovedný? Určite niekto, kto týchto nevinných modráčikov okoštoval... Zarazil sa a zasa raz znenávidel Garganela. Predstavil si toho debila v čiernom poplátanom svetri vyťahanom až po kolená ako uteká celý zhrbený do kolónie šmolkov s oboma rukami vystretými pred seba. Pepa si zafilozofoval aj nad tým, či Gargi nie je náhodou pôvodom zo Škótska, lebo keď má taký dlhočízny sveter, nemusí nosiť nohavice, a tým pádom mu neprislúcha ani nárok na slipy, lebo tie sa nosia iba pod nohavice. Bolo by trápne, keby poryv vetra nadvihol Gargimu sveter a pod nimi by boli... Ach, dokončenie tej myšlienky si nechal Josef radšej pre seba.

     Keď začal lízať druhý kopček šmolky-zmrzky, neobišli jeho myšlienky ani kocúra Azraela. Čech sa stále zdržiaval v prostredí zmrzlinárne a teraz si na stôl vytiahol dnešné noviny a začal čítať. Na titulke bola fotka hustého čierneho dymu nad Bejrútom a Jožo sa začítal do článku pri obrázku. Písali o prvých obetiach a o ďalších smutných záležitostiach vojny, keď tu zrazu Josífek začal z ničoho nič nenútene revať. Slzy zaplavovali dlážku pri jeho stole a okolostolujúcich rozčuľovalo jeho hlasné vzlykanie, chceli ho stíšiť, a tak ho triafali do hlavy desiatkami balíčkov hygienických vreckoviek.

     Pepan sa pobral z cukrárne a z hlavy nedokázal pustiť myšlienku, ktorá vyvolala náhle vyslzovanie jeho očí pred zrakmi osadenstva v zmrzlinárni. Bol to príšerný výjav. Predstavoval si, ako kocúr Azrael zarýva svoje neostrihané pazúry do jemných čipiek na šatôčkách Šmolinky, na ktorých sa priamoúmerne so zvyšujúcim tlakom drápov zväčšuje škvrna aristokratickej, modrej krvi... Šmolinka umiera a Pepa musel tieto ťaživé myšlienky vymyť z mozgu nejakými destilátmi...

     A ja sa teraz seriózne za Pepu pýtam, lebo on je zasa strašne zjebaný... "Má bombardovanie libanonských území Azraelitmi niečo spoločné so zmrzlinou šmolkovej príchute?"


Moravské rozprávky | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014