Ach, drahý Peter! Ani nevieš, ako si poznačil celý môj štvrtok. Toľko sklamania, čo si mi naservíroval dnes v Trnave... a ja som to musel zbaštiť všetko. Ešte teraz mi je na vracanie. Ako kuchár v reštike by si hneď po prvom uvarenom obede musel zmeniť revír. Musel by si ísť kuchtiť do školskej jedálne. Ale dosť bolo blbého metaforizovania, ktorému aj tak nerozumieš. Od toho natriasania vagónov na nerovných koľajniciach máš už vyrovnané závity. Ak by si o tomto chcel polemizovať, do obálky ti prikladám 10 Sk. Aby si si to nevysvetlil zle, ja ťa nechcem korumpovať, to máš len peniažky na známku, keby si so mnou chcel korešpondovať.
Ešte by som v sebe našiel toľko drzosti, aby som si bez štipky irónie dovolil poznamenať, že v sebe skrývaš ohromný potenciál na kariérny rast. Myslím, že možno niekedy pred odchodom do penzie budeš štikať lístky v Pendoline na trase BA - Praha. Si dokonale profesionálny. Vieš si zachovať chladnú hlavu, aj keď na nej máš tú železničársku šiltovku. Ja keby som bol prezidentom tejto republiky, sfleku ti udelím Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti operného spevu a iracionálnej logiky, pretože za odvedenú prácu na železnici si ho nezaslúžiš. Som benevolentný, takže pre mňa začni okamžite zháňať zvyšných 14997 podpisov na petíciu, alebo za mňa zalobuj v parlamente, lebo z Gašpiho rúk si toto vyznamenanie nikdy nepreberieš.
Vieš, aké myšlienky mi prebehli hlavou, keď si ma vyhodil z vlaku? Za ich realizáciu by som sa sám odsúdil na dve doživotia. Najprv som ťa chcel doštikať s tými tvojimi svojskými nožničkami na cestovné lístky. Začal by si predo mnou utekať. Hneď by som ťa začal stíhať na kolieskových korčuliach (pretože vo vlaku je na ľad ešte stále pomerne teplo), a amputoval ti nimi všetky prsty na pravej dolnej končatine, aby si si na nich už nemusel lakovať nechty. Tej tvojej zničenej bačkory mi je fakt ľúto. Ale musíš si nasadiť ružové okuliare. Teraz tvoja topánočka nemá páru a aspoň sa ti vetrajú kyptíky. V ďalšej fantasmafórii by som vzal do ruky sekeru a prudkým náprahom ťa sekol do železničiarskej čapice v oblasti hranice mozgových pologúľ. Rúbal, štvrtil a krájal by som ťa sekerou, až by počet naporcovaných častí tvojho tela bol šestnástou mocninou dvojky. (priateľ na telefóne: Uchop rukou kalkulačku, keď to nevieš z hlavy). Od tejto mäsiaskej idey som bohužiaľ ustúpil, nakoľko by si sa mi nevmestil do chladničky. Ale nechal som si otvorené zadné vrátka a z nich vybehol plán B, ktorý spočíval v tom, že tesne pred prejazdom vlaku tunelom, práve počas kontroly cestovných lístkov, by som ťa spacifikoval a tvoje torzo prehol cez otvotené okno v kupé...
Ale Peťulo, neber to vážne. Skrátka, len by som ti chcel narušiť päsťou symetriu tváre, ponevádž takí ľudia ako ty, mi chýbať nebudú. Ako to? Ty ma vyhodíš z vlaku preto, že mám zakúpený lístok do stanice, ktorá je ešte 2 km ďalej od miesta mojho bydliska, pričom v mojom bydlisku rýchlik nestojí? Alebo si mi chcel vnucovať osobák, aby moje ubolené nohy nemuseli šliapať dva kiláky peši? Za chodenie po vlastných sa draho platí, to si mi dal pocítiť na vlastnej koženke ty sám. Ja chcem ale šetriť tvoje obmedzené financie a preto si rýchlo zaobstaraj invalidný vozík...
Už sa o tebe chcem dozvedieť iba z nejakej stručnej tlačovej správy hovoriacej o sprievodcovi ako o obeti lokomotívy. A tie vyznamenania by si si nezaslúžil ani in-memoriam ty k*o*k*o*t :-)))
Komentáre
ejha