splašky, grcky, hovná, tyčky, šable a ďalšia výzbroj od rytiera

.....V tú sobotu som fantázii popustil uzdu pri príprave vraj najdôležitejšieho pokrmu dňa: roztopašne som zjedol len dva okolky suchého chleba a ako obyčajne som ich spláchol Colou. Keď bolo všetko skonzumované, sfúkol som z taniera omrvinky a vložil ho späť do skrinky, z ktorej som ho vybral... Aaale kdeže, odkiaľ by sa vo mne nabrala taká arogancia voči umývačke riadu? Šupol som tanierik do nej, nech sa troška "operie" a potom som sa vybral s úsmevom na tvári čeliť ťažkostiam ďalšieho dňa.......................................................................... .....Len som sa tak flákal po byte. Asi som sa rýchlo flákal, lebo som si vo vlasoch cítil taký zdanlivý vietor, ktorý bol dôsledkom odporu môjho tela. Pcha, veď nie každý môže mať také dokonalé krivky, ako kvapka dažďa, také aerodynamické. Lomcoval mnou pocit ukrivdenosti a začal som sa flákať ešte rýchlejšie. Moje kadere sa niesli vzduchom akoby do nich fúkal sám ventilátor a keď som sa po dlhšom čase zastavil, mal som od poryvov vetra začervenané oči. Nič sa nedeje, pomyslel som si, a naordinoval som si Visin do každého orgánu zraku. Horšie to však bude so začervenanou, vetrom ošľahanou pokožkou. Tu moderná medicína nepomôže, nemá až také široké obzory a navyše mi bolo aj chladno. Vyriešil som to bravúrne. Redakcia časopisu Urob si sám by mi určite zaslala blahoprajný telegram. Poriešil som to tak, že som si obliekol motorkársku kombinézu, na hlavu nasunul motorkársku helmu, to všetko po bratovi, a pohŕdal som kvapkou dažďa ďalej. Keď som sa po vyčerpaní všetkých fyzických síl zastavil v strede izby, sňal som si prilbu z hlavy, dal ju pod pravé podpazušie a za popíjania šampanského som si z PC reproduktorov vypočul hymnu SR v trochu rockovejšej verzii. Ruku na srdce, doma bola teraz špina. Všade po podlahe sa kotúľali chumáče prachu presne ako tie gule zo stebiel slamy po uliciach vo filme o divokom západe. Flákanie sa po byte malo, presne ako, vždy neblahé následky.......................................................................................................... .....Nikdy som sa veľmi nezaoberal, do akého štýlu hudby tá - ktorá pieseň, čo som si ju vypočul, zapadá. Radšej som vždy uplatňoval také svojské kritériá. Podstatné je, či sa pri pesničke dobre upratuje. Za znenia hymny sa určite neupratuje dobre, lebo tú šikovnejšiu ruku máte na srdci a s ľavačkou si môžte akurát držať čuráka pri šťaní, ak ste poriadny chlap. Na dámy sa k ľavej ruke vzťahujú iné veci, ktoré mi prezatiaľ unikajú. Osobne mám rád, keď mi podmaz pri upratovaní robí pieseň Chlap z kríža. Pani interpretka ho tu v istých pasážach textu vyzýva k tomu, aby spravil zázrak. Vtedy vždy slastne prižmúrim očká a dúfam, že Kristus pán zázrak vykoná, že v dome sa bez môjho pričinenia ujme vlády čistota a že o moju dobrú náladu na ostrove Jamajka sa pričiní Bacardi spoločne s miestnymi občiankami... Hmm... samozrejme, piča z toho. Ale zázrak je už asi aj len ten samotný víťazný, čistotný koniec, do ktorého upratovanie vždy dotiahnem. Štartujem vysávač, zapínam pesničku, a ... zas nie som na Jamajke :-(((