Do Pepíkovej blízkosti sa dostávalo malé nákladné auto. Za jeho volantom sedel na mäkkom pružinovom sedadle vodič menom Koloman. Koloman, familiárne len Kolo, bol žoldnierom istej špedičnej firmy z Humenného. Trepal sa sem so starou skurvenou modrou a ešte aj zahrdzavenou Aviou A31 a na korbe prekrytej modrou gumenou plachtou mal cenný náklad - 1051 moriek natlačených v prepravkách od chleba. Tiež hútal nad stavom "zrkadlovej" cesty a pritom sa sústredene končekmi prstov škrabal po brade, keď zrazu o sebe zistil, že je debil. Nie preto, že by sedel za volantom Avie za minimálnu plácu, ale preto, že na niečo zabudol. Pomyslel si, že namiesto večerného análneho sexu s litovským kamionistom v malebnom prostredí odpočívadla Dechtáre sa mohol radšej oholiť. Kolo totiž vždy dbal na prestíž svojej firmy. Vždy chcel zanechať dobrý dojem, keď skladal z korby tovar. A tak poväčšinou na miesto konečnej destinácie dorazila stará rozklepaná Avia, ktorej česť zachraňoval čerstvo oholený, dobre vyzerajúci muž. Špeditér Kolo bol svojou troškou vždy debil a aj teraz chcel nechávať dobré dojmy a preto začal pravou rukou šmátrať v úložnom priestore na strane spolujazdca po holiacom strojčeku, ale nahmatal len doklady od auta. Ešte nikdy sa mu nezdali také zbytočné. Nevzdával sa a naklonil sa ešte väčšou časťou svojho tela nad sedadlo smrti, keď zrazu na mokrej ceste stratil kontrolu nad Aviou a na ulici sa práve začala črtať ďalšia katastrofa...
Práve v týchto okamžikoch stál Pepan na tejto ulici. Ešte stále sa nepohol spred hostinca. Stále ľutoval nevinných vodičov, ako musia žmúriť oči. Nakoniec polkol chlapsky slinu, zaťal päste a hrdinsky nasilu potlačil slzy. Ani nevedel prečo, vždy si zachovával tie isté súradnice, a teraz rozhodol sa venovať svoje plačlivé pohľady výkladom obchodov na opačnej strane ulice. Vo chvíli, keď sa mu oči prilepili o výklad s dámskym prádlom, si všimol, ako si jedna odporná zvráskavená starena vytiahla sukňu po kolená. Jožo ju ani po tomto exhibicionizme nepovažoval za príťažlivejšiu. A ona to ani neurobila preto, aby na staré kolená testovala svoju sexualitu. Za všetko mohol jej Alzheimer, ktorému sa Pepo mohol poďakovať za to, že si ho pomýlila so svojím synovcom a prudko začala šprintovať cez cestu k nemu. Láska k "synovcovi" zatemnila jej myseľ natoľko, že starena sa zabudla pozrieť vľavo aj vpravo, či náhodou nejde nejaké auto. Josef vedel, že je zle. Musel sa nejako vyhnúť zrážke s tlstou starou mamkou. Veď to by bola horšie, ako keby sa zrazila Zem s meteoritom. Jeho mozog sa začal dostávať do stavov úzkostlivého stresu, hlavnú rolu už zohrávali inštinkty. Jožo urobil to, čo ho prvé napadlo. Dal svoje telo do stabilnejšej polohy tým, že mierne rozkročil nohy a trochu ich pokrčil v kolenách. Dlane rúk dal čo najďalej od seba, akoby naznačoval objatie a začal sa prehupovať z nohy na nohu. Vedel, že nechce zažiť vášnivé objatie, ba ani len cítiť ruky odpornej starej kurvy okolo svojho krku. Preto plánoval v poslednej chvíli pred starenou uskočiť, aby si tá miesto horúcich objatí vychutnala tvrdý náraz svojej spráchnivenej lebky o múry hostinca. Už bol v stave plnej pohotovosti, vedel, že už musí odskočiť, keď sa jeho plány razom stali zbytočnými. S ľahkým úsmevom na perách si poriadne odfúkol a chrbtom ruky pretrel čelo, aby mu kvapka potu nevtiekla do oka. Babičku ešte posledný krát nabuchal do zadku poriadny chlap. Koloman sa z nej ani neunúval strhnúť sukňu. A keďže mal pasiu v bezpečnom sexe, nabúchal ju s kokotom v Avii...
Medzičasom do Avie povrážali ďalšie autá, ktoré precenili svoje brzdy, a postupne z tejto situácie vzišla slušná reťazová havárka. Babička ležala chrbtom na zemi a vo vlasoch jej tiekol pramienok krvi. Koloman rýchlo vybehol z Avie aby poodháňal vyhladované morky od zrazenej starkej a poskytol jej umelé dýchanie tak rýchlo, ako len stavebná sporitelňa poskytuje hypotéku vernému zákazníkovi. Pepík postával bezradne na slniečku. Alkohol mu stúpal do hlavy stále viac, až sa mu zdalo, že Kolomanovo chovanie presiahlo únosnú mieru. Vtedy sa rozhodol zasiahnuť. Rozbehol sa za Kolom, pristúpil k nemu zo zadu, oboma rukami ho obchytil okolo hrudníka tesne pod pazuchami a ťahal ho preč od starenky po zemi, pričom ešte vykrikoval čosi o nešportovom Kolovom správaní. Ľudia postávali naokolo s hrôzou v očiach. Keď Jožo dostal Kolomanovo telo do bezpečnej vzdialenosti od starenky, šmaril jeho telesnú schránku "vší" silou o zem a vracal sa k mŕtvej penzistke. Do Pepíčka sa prevtelil sám satan prezlečený za boxového rozhodcu. Kľakol si ku mrcine a ľudia si mysleli, že konečne dostal rozum a začne ju oživovať. Ale on nie. Ľudia začali sťažka vzdychať. Namiesto zachraňovania života zaboril Pepík v pokľaku jedno zo svojich ostrých kolien do oblasti babičkinho srdca, dal ruku v päsť, nahol sa bližšie k bezvládnemu telu a začal rukou odpočítavať: "Raz!" a buchol päsťou o asfaltku, "Dva!... Tri!..."
Niektorí zo svedkov už začali pomaly odpadávať, iní sa rozhodli mobilmi zmobilizovať zložky polície. Táto nehoda sa dočkala aj medializácie zo strany miestneho rádia. Mestskí policajti sa veľmi neponáhľali. Pomaly prežúvali šišky, ďalšie sústo si odhryzli až vtedy, keď spolkli predchádzajúce. Vraj aby nepribrali. Však, netreba to "uspěchat" a tak sa prípadu musel ujať Moravian Bureau of Investigation (MBI, čítaj em-bí-áj). Ich auto sa prirútilo za piskotu pneumatík ťahajúc za sebou obrovský kúdol zvíreného prachu. A automaticky sa stalo len ďalším, ktoré uviazlo so zapučenými plechmi v reťazovej havárii. Bola to čierna nablýskaná Lada s párom modrých majákov na streche. V aute boli dvaja agenti. Pri pohľade na morky roztrúsené po okolí sa ich myšlienky na plný stôl počas dňa Vďakyvzdania zhmotňovali v realitu. Agent spolujazdec vyvalil dvere a vystúpil na čerstvý vzduch. Na sebe mal čierny kožený kabát, čo mu siahal až po členky. Vlastnil aj vyholenú hlavu, množstvo svalov a čiernu kožu. Jeho pôvod bol v miestnej osade. V IQ teste by určite nedosiahol väčší počet bodov ako jeho kamaráti z mestskej polície. Ak by dosiahol, určite by svojho kolegu-šoféra upozornil na to, že k miestu nehody sa dá dostať aj z opačnej strany. Veď keby prišli z druhého konca, nemuseli sa stať účastníkmi havárie. Navyše, starú mohli hneď vytiahnuť spod mäkkých kolies Avie a resuscitovať oni samotní, oni - absolventi zravotníckeho kurzu. Nemali sa však ako dostať na miesto zrážky nabúranou Ladou, a agentovi-spolujazdcovi sa peši ísť nechcelo. Preto priložil ku svojej čiernej papuli megafón a naraz stuhol. Nikdy nevedel, ako sa prihovoriť takej mase ľudí. nemal skúsenosti s príhovormi, aj keď bolo pravdou, že jeden predniesol. Na svadbe sestry Eržiky. Táto skúsenosť ho však nijak zvlášť neobohatila a tak sa aj teraz, po xtý krát, rozhodol spoľahnúť sa na šepkára. Cítil sa ako herec v divadle. Tí majú tiež šepkárov. Agent-šofér, alebo agent-šepkár, ak chcete, zašeptal akúsi repliku a agent-spolujazdec jeho slová úplne presne odcitoval do megafónu, z ktorého sa na ulicu ozvalo hlúpe: "Kto je vinníkom nehody?!"
Koloman sa pozviechal, postavil sa na nohy, ale skoro z nich zasa spadol na zem po vypočutí oznamu z megafónu. Od ľudí však fízli ešte nedočkali odpovede. Jožko sa zatiaľ blížil ku koncu s odrátavaním: "Deeväť!...desááááááť!" mocno zrúkol, naposledy trepol päsťou o zem, postavil sa medzi Kola a zdochlinu, chytil Kolovu ľavicu a vytiahol ju tak vysoko ako to len šlo. Špeditér mal pocit, ako keď sa kedysi hlásil na hodine prvouky. Pepan ešte niekoľkokrát s Kolovou ľavicou vo svojej ruke ,vysoko nad hlavami ostatných, do hrobového ticha zvrieskol "Winner!" a Koloman už tušil, že ho Jožo pri všetkej svojej nevedomosti a opitosti nechtiac, doslova, prihlásil polícii. Agenti MBI pribehli hneď a hriešnikovi nasadili putá. Celý zadýchaní sa na seba pozreli s výčitkou v pohľade: "Čo s tým druhým, s tým ožralom?". Nakoniec rozhodli, že pôjde na záchytku. Po ostrom súboji, za použitia donucovacích prestriedkov a služobnej zbrane, Josef s prestreleným kolenom prestal odporovať. Všetci štyria sa nakoniec začali vzďaľovať smerom k havarovanej Lade. Traja šli ako ľudia. Jeden ako plaz. Joža prosto museli ťahať po zemi za pravú nohu. Keď všetci dorazili k služobnému vozu, agenti posadili Kola na sedadlo smrti a spitého Pepana za volant . Lada ešte fungovala na ľudský pohon. Mala agregát s výkonom dvoch čiernych opíc. Agenti úspešne dotlačili Ladu aj s posádkou, za asistencie Čechovho šoférskeho umenia, pred budovu úradu MBI a mohlo sa začať prvé a aj posledné dejstvo vyšetrovania.
Koloman G. je obvinený z ublíženia na zdraví s následkom smrti, z neposkytnutia prvej pomoci a zo snahy o útek z miesta nehody. Hrozí mu 5 až 12 rokov väzenia. Na súdnom pojednávaní Josefa označil za chuja postihnutého satanášom. Čechovi je teraz hej. Fotografiu tváre opilca, Josefa Z., uverejnili regionálne noviny na svojej titulke a venovali jeho hrdinstvu dokonca aj článok na predposlednej strane, presne nad rubrikou o počasí, s titulkom: "Chytil zločince a sám byl chycen (pochopitelně alkoholem)" vtipne napísala do nadpisu redakcia. Pepanovi navyše pripadla starostlivosť o moriaky pochádzajúce z havárie a, samozrejme, vyfasoval od magistrátu grátis permanentku na boxerské zápasy v neďalekom okresnom meste.
Komentáre