Vybral sa teda do kuchyne a rozrobil v plastovom vedre kúsok mydla s vodou a začal s upratovaním kuchyne. Strašne sa nadrel, koberec vpíjal stále viac Pepanovho potu, vody z vedra a s ňou aj viac blata až nakoniec Pepo usúdil, že to nemá cenu. Teraz integroval naplno svoju myseľ do tohto prípadu, lebo peržák začínal posmrdkávať hnilobou. Ona však nemala o integráciu záujem. Čech sa snažil nakoniec o spoluprácu s pamätou, musel z nej vyvolať nejaké spomienky na školu, no nie tie, keď pozeral súdružke učiteľke popod katedru na nohy, alebo keď vykrikoval antisemitské heslá na hodine dejepisu... Jednoducho chcel len poznatky z hodín aplikovať pri upratovaní bytu. Pamätal si, ako raz na konci školského roka čistil fixou načarbané hákové kríže zo školských lavíc pomocou riedidla a pomyslel si, že riedidlo by mohlo fungovať aj tu. Zbehol do garáže a vrátil sa s plnou fľaštičkou tej tekutiny s označením 6006. Zdalo sa mu dosť drsné liať to rozpúšťadlo len tak na koberec a preto si hrdinsky, presne ako vo filmoch, vydriapol rukáv z košele. Fľašu riedidla aj vytrhnutý rukáv nadvihol do výšky svojich očí a so sprisahaneckým úsmevom na perách začal zmáčať rukáv tou zapáchajúcou tekutinou. Špina vôbec nepopustila a Pepovi sa už príjemne točila hlava. Čím viac na jeho mozog pôsobilo riedidlo, tým viac bol očarený-omámený čistením koberca. Už bol v riedidlovom opare, s úsmevom zvodcu sa pozeral na fľašu, keď tu sa z nej znenazdajky začal valiť dym, ktorý sa prekvpivo sformoval v Džina... vlastne to nebol Džin... veď to je Mr. Propper! Najprv na seba obaja, Pepo aj Mr. Propper, iba hlúpo zízali, ale po čase sa Čech začal cítiť trápne a so strojenou nenútenosťou sa debilne pozdravil: "Brej den, Mr. Propper!", Mr. si nechal krátky čas na reakciu a odsmečoval mu späť: "Dobrej!", a neinteligentne sa opýtal "Co děláš, Joži?" J:"Aaale, čistím špínu." Mr.P:"Víš ty co, nech to plavat..." J:"Jó, umím plavat." Mr.P:"Jseš debil, Pepo. Musíš se snažit víc! Použij benzín! Vždyť co ti v tom brání? Chybějící odvaha?!" J:"Jó! Máš pravdu! Plouvající podlaha!!!"....
Pepan prudko potriasol s hlavou, doprial si obrovský dúšok studenej kávy na pretriezvenie zmyslov, uchopil do ruky Zlaté stránky a vyhľadal firmu zaoberajúcu sa plávajúcimi podlahami. Nechcel už nič doma robiť sám, lebo zistil, že je neschopný. Dokonca aj číslo firmy mu musela prísť do telefónu vyťukať jeho svokra. Zveril podlahy do rúk odborníkom, dal im kľúče od domu a on sa za ten čas kým fachmani zakladali podlahy, išiel poriadne napiť do hostinca. Obul si baganče a už meral cestu za pivom...
Kľúč od bytu našiel presne tam, kde sa s firmou dohodli. Pri pelargóniách v kvetináči. Keď sa vrátil domov, tak si trochu precvičoval pred vstupom do kuchyne kraulove ruky, veď sa nedá zahanbiť svojimi novými plávajúcimi podlahami. A pri prechode kuchyňou si nechal aj obuté topánky. Vraj aby nemal mokré ponožky ;-)
That´s the happy end ;-)
Komentáre